PREKVAPENIE PRIŠLO ZA BRANISKOM
ODVAHA A RISK SI VŽDY ZASLÚŽIA UZNANIE
Zájazd na kvalifikačné stretnutie Slovensko - Luxembursko, ktorý zorganizovalo vedenie ObFZ Prešov patrí minulosti a jeho priamym účastníkom určite naň zostanú príjemné spomienky. Organizačne to bolo zorganizované na požadovanej úrovni, počnúc včasnou informovanosťou futbalovej rodiny v Prešovskom a Sabinovskom okrese, zabezpečením vstupeniek, dopravy poschodovým autobusom, návštevy zmodernizovaného štadióna v Poprade, stravovania v ružomberskom penzióne BLESK a končiac šťastným návratom v očakávanej pohode po zisku cenného víťazstva. Jediné čo sa nedalo vybaviť ani u toho najvyššieho a najmocnejšieho, nás poriadne zaskočilo. Čakajúc na autobus sme sa na parkovisku pred prešovským Tescom mohli opaľovať, po výjazde z tunela Branisko nastal výrazný zlom, rozpršalo sa, poriadne ochladilo a každý zrejme začal rozmýšľať nad tým, čo si ešte na seba oblečie.Sotva sme stačili zvýšiť náladu v autobuse tipovacou súťažou, niektoré výsledky vyvolali pobavenie i obdiv nielen za odvahu riskovať , nasledovala prvá zastávka. Prehliadka novovybudovaných resp. moderne zrekonštruovaných priestorov v Národnom tréningovom centre SFZ určite každého zaujala a stala sa vydareným spestrením cesty za slovenskou futbalovou reprezentáciou. Riaditeľ NTC Štefan Vaľko bol ústretovým hostiteľom a ukázal útroby štadióna, kam sa nedá dostať každý deň. Posilnený skvelými bravčovými rezňami, operatívne objednanými cez mobilnú sieť po skončení popradskej exkurzie priamo u bývalého prvoligového rozhodcu Milana Bezáka, majiteľa penziónu Blesk - veríme, že sme mu urobili v priebehu hodiny viac než zaujímavú tržbu, sme sa až nečakane bezproblémovo, doslova v pohode, dostali na parkovisko za východnou tribúnou žilinského štadióna. Zažili sme opäť raz atmosféru plného hľadiska, videli sme tri gólové údery, tešili sme sa z pokračovania slovenského kvalifikačného zázraku. Boli sme všetci disciplínovaní, nik si predčasne nenastavil letný čas, plynule sme zvládli aj odchod z otrasného zablateného parkoviska, plného dier a výmoľov. Obdiv si zaslúžil vodič nášho autobusu. Bol prvykrát v Žiline na futbale, cestu nepoznal, tak si tipol, kade pôjde, regulovčik v uniforme len zalamoval rukami nad jeho rozhodnutím vydať sa poschodovým autobusom po ceste, ktorú by ste mnohí nezvolili ani v osobnom aute, toto fakt nemalo chybu ...Viacerí sme tipovali, že "zakotvíme" prinajlepšom v železničnom depe, nevedeli sme si predstaviť, čo sa stane, ak sa cesta skončí závorou - otočiť sa nedalo, iba cúvať - stal sa však malý zázrak a vodičovi bolo odpustené aj jeho štvrťhodinové meškanie pred odchodom z Prešova. Ocitli sme sa na ceste do Terchovej a pre mnohých prišiel čas zaslúženého spánku. Únava bola neprekonateľná... Svoje čaro mala tiež nevyhnutná technická prestávka na benzínke, kde sme sa, okrem osvieženia a dokúpenia tovaru, stretli a vymenili dojmy z kvalifikačného večera s ďalšími prešovskými fanúšikmi. V sobotu presne o 3 hodine sme už nastupovali do objednaných taxikov.
Spomienky sa nedajú ukradnúť a spolu s peknými fotografiami Viktora Zamborského budú všetkým účastníkom zájazdu - bolo nás osemdesiat - pripomínať zážitok, ktorý sa v takomto vydaní ktovie kedy raz zopakuje. (fen)
